Červen 2011

Seriály- Zabiják času?

29. června 2011 v 20:36 | Samira |  Sam píše
Ach tie seriály. Majú viec sérií, veľa zápletiek a niektoré ich majú až toľko, že sa z toho potom už človek nevie vymotať. No ja ich vnímam hlavne ako totálny zabiják času. Prečo?

Ešte donedávna sa moja rutina (teda keď som nemala tréning) skladala asi takto: najesť sa, zapnúť telku a tam už zaradom dávaly Priateľov, Krok za krokom ešte donedávna Dr. Housa a potom preč od televízora. Čím na nás tak pôsobia seriály, že keď niekto premešká časť je úplne stratený?
Asi to bude hlavne tým, že sa v každej časti toho či onoho seriálu nachádza nová zápletka, nové postavy, proste niečo nové. Človek má potom pri týchto všetkých faktoroch pocit, že ak premešká čo i len jedinú časť, nedovie sa čo sa s jeho obľúbenými televíznymi hrdinami stalo. Ak sa jedná o nejaký napínavý seriál tak dokážem pochopiť to nutkanie z toho pozrieť si vždy novú a novú časť. Ale vôbec nechápem čo ľudia vidia (teraz nechcem uraziť fanúšikov) napr. na seriály Tisíc a jedna noc. A obávam sa, že to ani nikdy nepochopím.

Ale vráťme sa k téme. Seriály. Pokiaľ sledujete v úzkom časovom rozpetí viac seriálov a ani jedného sa nechcete zriecť je naozaj ťažké nájsť si nejaký voľný čas medzi nimi. Preto ich nazývam aj úplne totálny zabiják času. Je to ako by ste mali rozčítaných viac kníh a nechcete sa zriecť ani jednej.
A aké sú moje rozčítané resp. rozpozerané seriály? Teda tých by sa našlo, ale asi medzi naj patrí Mentalista, Rodinka úžasných či priateľia. Ale aj staršie ako Krok za krokom.

Neostáva mi nič iné ako konštatovať, že človek by si asi bez seriálov nedokázal predstaviť, život. Teda ja určite nie pretože je veľmi zaujímavé sledovať nie len dianie v seriály, ale pri mladších hercoch aj ich dospievanie.

Samira

Koniec šk. roka??

29. června 2011 v 20:02 | Samira |  Sam píše
Ach ako som na začiatku školského roka túžila vysloviť túto vetu ,, Zajtra je vysvedčko!" Myslím, že som nebola jediná a asi iba blázon by smútil na konci šk. roka. Lenže je to vždy tak?



Zdroj obrázku: pravda.sk

Väčšina z nás sa na koniec šk. roka teší. Veď prečo by aj nie? Dva mesiace nič nerobenia, alebo naopak možnosť privirobenia si na rôznych brigádach. Ale nájdu sa aj takí, ktorí sa posledného zvonenia obávajú. Hlavne kvôli známkam, očakávaniam čo na to rodičia a pod.
Ja osobne som mala to šťastie, že som nemusela prežívať stres z príchodu domov s vysvedčením. No poznám aj takých, ktorí sa ešte minulý rok báli rodičov viac ako čert svätenej vody. Prečo nie teraz? Naša škola zaviedla internetovú žiacku knižku kde je výpis známok, ktoré sú na vysvedčení.
Tresty za zlé vysvedčenie?
Teda z toho čo som čítala a zo skúseností psychológov sú to najčastejšie: napr. bitka, krik, domáce väzenie a pod. Toto by som skutočne nikomu nepriala. Ale aj v súčasnosti sa to deje. Nie je to dobré, ale netreba odsudzovať výchovné metódy iných keď sami nevieme aké budú v budúcnosti naše.
No nie vždy je navine žiak, ktorý sa môže od učenia aj roztrhať, no postaví sa pred učiteľa a nič nevie. Čo môže spôsobovať toto?
napr. porucha učenia, nejaká porucha pozornosti a pod. Samotným faktorom môže byť aj stres a málo sebavedomia. Už samotné slovíčko "možno" je spúšťačom zlých výsledkov. Napríklad, keď sa učíte a pripustíte, že to spravíte len možno tak je pravdepodobnejšie, že sa vám to nepodarí. Preto si treba veriť.
A čo s niekým, kto ma dobré vysvedčenie? Ja napríklad vždy dostanem pochvalu, ale zas nepotrebujem niečo za dobré vysvedčenie. Dosť ma pobúrilo, keď som zistila, že hoci má kamoška čisté jednotky; nahnevala sa, že za ne nič nedostane. Akoby jej nestačil fakt, že toto vysvedčenie ju posunie ďalej v živote. Hnevala sa najmä nato, že jej rodičia nechcú dovoliť ďalšiu dierku na náušnicu a, že nemôže mať gélové nechty. Ale treba si uvedomiť, že toto je nie dôvod prečo sa treba snažiť na dobré vysvedčenie. Ja sa snažím hlavne pre to lebo sa chcem dostať na gymnázium na nie pre nejaké hmatateľné veci.


Nie som psychológ ani niekto kto sa v tom vyzná, ale keď pozorne počúvate teleráno :) a podobné relácie tak si všeličo zapamätáte. Ale najhlavnejšie z tohto celého článku je: Nebojte sa vysvedčenia! Myslím, že väčšina rodičov už nepodporuje "zvyčajné tresty". Preto je lepšie pohovoriť si rodičmi prečo sa tento rok prihodilo takéto vysvedčenie. Všetko sa dá vyriešiť, ale treba chcieť.

Samira

Ten Facebook ma irituje...

28. června 2011 v 20:22 | Samira |  Sam píše
Mám narodeniny, ale to je veďľajšie... Dosť ma zarazilo to, že hoci som bola v škole medzi ľudmi, ktorých mám aj na FB tak mi nikto z nich nepogratuloval, bude to asi aj tým, že sa nechválim narodeninami. Ale na FB mi napísali aj ľudia, ktorých som nevidela strašne dlho alebo ich vôbec nepoznám.


Zdá sa mi, že keby nejestvoval FB tak by si mladí ľudia nevedeli svoj život ani predstaviť. Ja by som vedela, ale nebudem ho teraz kvôli svoju postoju rušiť. Najviac sa vždy zabávam statusmi typu : " Pamätáš sa ešte..? Keď namiesto "poď na chat" bolo "poď von", keď boli ozajstné kamarátstva, a nie hlúpe Facebook priateľstvá, keď nepozostávalo všetko len z "páči sa mi to" keď jedno objatie bolo viac ako komentovanie fotiek, keď sme sa na ulici hrávali a nie pred kompom smiali?! Veru hej...To boli tie pekné staré časy. Daj si to do statusu keby si chcel vrátiť tie staré pekné časy..." Takmer všetci moji priatelia, ktorí sú na FB aj dlhšie ako pol dňa si toto dali do statusu, lenže hlavou mi víri otázka Prečo, si sami tie "staré časy" nenavŕatia? Veď by to bolo také jednoduché zobrať zrušiť FB a ísť von. Či?

Keď som nad tým dlhšie premýšľala prišla som na to žeby to bola somarina. Zrušiť FB by museli všetci moji priateľia aby sa tie "staré časy" vrátili. A zas tak radi ma určite nemajú aby prišli o to čo im FB ponúka. Čo je to? Like-ovanie, nezávezné priateľstvá, pridávanie fotiek, v pózach , pri ktorých ostáva stáť rozum. Páčilo sa mi jedno viedo o FB. Bolo v ňom to čo si o FB myslím.
Ehm tú hudbu pri tom videu si nevšímajte :D

Priznajme si. Sme Facebook-ová generácia, a viacerí z nás by si život bez FB nevedeli predstaviť. Dokážete to vy?

Samira

Čo robím zle?

26. června 2011 v 21:02 | Samira |  Sam píše
Nechem si tu teraz vylievať srdce, písať tu každú somarinu a pod., ale toto mi proste nedá a už nad tým dlho rozmýšľam.
Čo robím zle?

Blog mám už vyše troch rokov a počas tohot obdobia ma už viackrát napadlo, či blog nezrušiť. Nakoniec som však tento nápad zavrhla rovnako rýchlo, ako ma napadol. Blog som napriek niektorým poťiažom viedla ďalej dúfajúc, v lepšiu budúcnosť a hlavne väčšiu návštevnosť. No tá skvelá budúcnosť neprichádzala. Postupne som na naučila lepšie ovládať grafika a namiesto layoutou typu = malováni som začala používať profesionálne programy.





Začnem tým čo ma najviac zaráža. Moja grafika a kresby. Niekedy sa mi zdá, že hoci mi ich až traja pochvália a napíšu že sú krásne (tí traja sú Hay, Lacrima a Týna/ semtam VeriseQ) žiadny väčší ohlas na ne nie. Chcem tak veľa, keď žiadam napísať jeden koment? Prečo keď niekto pridá na blog nejaký svoj výtvor a (teraz nechcem uraziť) podobá sa na výtvory 8 ročného dieťata, má vyše 20 komentov. Je to s týmto blogom až také zlé? Mám vyše 15 SB-éčiek to chodia tu len tí spomínaní 4.



Ďalej sú to moje články. Viem, že toho veľa nepridávam,ale nečudujte sa mi. Myslela som, že viac článkov znamená väčšiu obľubu čiže väčšiu návštevnosť. No zdá sa, že som sa mýlila. Prestala som písať krátke nezmyselné články a snažím sa vám sprostredkovať to čo si myslím ,že by vás mohlo zaujímať resp. to čo by sa mi tu hodilo. Hoci som pridávala články ako divá, nič sa nezmenilo.

Viem, že otázky typu ,, čo by si zmenil na tomto blogu/ čo by si tu chcel" sú zbytočné. Preto sa pýtam "čo robím zle?"

A teraz nechcem diskriminovať ani nijako znevažovať mladších blogerov, ale úprimne by som to spravila ako s FB- kom prihlásiť sa môžeš jedine s vekom od 13 rokov. Ani seba by som sem nepustila pretože blog to nie sú len okopírované články, affifíčka a fotky celebritiek z googlu. Blog je miesto, kam chodia aj normálny ľudia a chcú si niečo normálne prečítať. Ja som síce nikdy nepridávala na blog nič z vymenovaného, ale tiež som kopírovala, obrázky BS.

Raz keď sa odhodlám zrušiť blog napíšem v čom ma zmenil a čo by som radšej chcela späť, ale dovtedy sa radšej budem zamýšľať otázkou "čo robím zle?". Ale neviem či by nebolo lepšie formulovať túto otázku ako "prečo tento blog je taký obľúbený?" a rýchlo napraviť túto chybu.

Všetky obrázky použité v tomto článku sú odo mňa (neviaže sa na layouty, Bella- Hidden City Games, Photo- fhrankee)

Samira

Kreslenie ma proste baví...

26. června 2011 v 19:47 | Samira |  Moja tvorba
...aneb, môj ďalší obrázok. Včera som nakreslila Hidatsu ako vlka dnes som bola na rade ja. Pôvodne som znova chcela nakresliť Hidatsu (páči sa mi ten character), ale nakoniec sa to zvrtlo resp. veľmi sa mi páčil kukuč tohto stvorenia. Totiž Hidatsa má ghost eyes, čiže by som musela ten kukuč vygumovať. Ale ktovie ešte ma čaká "dlouhá noc" ;)
Dám tu teda ten obrázok.

A teraz čo to o tom mojom kreslení.
Bez kreslenia, počítačovej grafiky či maľby by som si asi nevedela predstaviť život. Je to moje odreagovanie, zabudnutie na realitu proste môj oddych. Bez kresieb sa neviem pohnúť ďalej ani v škole strážcov. Keď práve nepíšem ďalšiu kapitolu do počítača (pretože sa tam nedostanem viď. moja sestra) tak si to zapisujem do knihy, kde sa všade po okrajoch nachádzajú scény zo školy strážcov. Niekto možno počúva hudbu, niekto chodí von s priateľmi no ja si radšej kreslím.
Tak teraz už viete čo to o mojom kreslení.
PS: aby ste si zasa nemysleli ja CHODÍM von s priateľmi len sem tam na nich nemám náladu! ;)

Samira

Hay ako vlk??

25. června 2011 v 20:04 | Samira |  Moja tvorba
Ehm tak včera sme mali s Hay taký menší rozhovor a spomenula som ako by asi vizerala Hidatsa (jej charackter) ako vlk. Mne sa samozrejme potom pokazil net a nestihli sme náš rozhovor dokončiť. No a som to samozrejme musela hneď vyskúšať. To by som predsa nebola ja. A aj tak som rozmýšľala nakresliť niečo iné ako kone. No výsledok nie je nič moc, celý môj názor o obrázku v c.č.



Stále sa len ospravedlňujem..

25. června 2011 v 16:29 | Samira |  Sam píše
..a sľubujem,že tu niečo pridám, ale výsledok nikde. Ja viem. A musím sa priznať, že hoci som teraz už aj mala čas niečo napísať, nenapísala som. Prečo? Mohla by som sa vyhovaráť na to, že mi nešiel net (lebo mi vypadáva) alebo na to, že som nemala čas či na niečo podobné, no pravda je taká, že ma to k PC vôbec neťahalo. Radšej som šla von, kreslila som a písala Školu strážcov. No teraz, keď som sa pozrela na blog a videla, že posledný článok bol pridaný 18. júna zhrozila som sa. Napriek tomu som však mala návštevnosť takú ako keby som sem niečo pridávala. Preto sa vám chcem ospravedlniť a budem rada ak to so mnou vydržíte aj naďalej.
Tipujem, že cez prázdniny toho sem pribudne viac. Teda viac ako doteraz. Už nebudem sľubovať články, keď viem, že aj tak ich sem nepridám. Ale zas nechcem pridávať články, ktoré budú o ničom alebo len nejaké kratučké a zopár obrázkov. Chcela by som už raz napísať článok, ktorý bude dlhší ako tie doteraz, no napriek tomu ho prečítate celý. Či sa mi to niekedy podarí? Nuž možno keď si nájdem nejakú tému tak áno. Rozmýšľam, že by som sem pridala už dlho sľubované postavy zo Školy strážcov niečo o škole a možno dokonca aj ich portréty. Netuším či sa mi to podarí, no dúfam, že áno.

Tiež sa niekedy čudujete prečo sem nepridávam žiadne moje nové "veľdiela" aj keď napíšem, že som niečo nakreslila? Je to z jednoduchého dôvodu. Podľa mňa je zbytočné dávať sem všetko veď aj tak (teraz nechcem uraziť) všetci napíšu, že je to krásne alebo to sa ti vydarilo a podobne. Ani veci na dA-čko ma nebaví pridávať. Stále to isté. Aj keď si niekto dá niečo z mojej tvorby do favourites, nič k tomu nenapíše a aj keď tak len že je to pekné. Týmto síce dosť odbočujem od počiatočnej témy, ale niekde to už musím napísať. Páčila sa mi objektívna kritika od Drop. Asi si ju už nik nepamätá, ale vždy vedela napísať to čo tomu chýbalo, čo na tom bolo zlé. Tak pokiaľ sa budete chceli nabudúce vyjadriť prosím napíšte aj niečo iné ako to je krásne a pod. Touto formou by som zároveň chcela upozorniť aj na to, že keď sa už konečne odhodlám pridať sem školu strážcov aby ste, ak ste toho schopní, napísali čo by ste tomu vytkli alebo či sa vám to naozaj páčilo.

No tak toto bol naozaj siahodlhý článok. Dúfam, že si ho niekto aj prečíta.

Samira

Tak toto bol týždeň...

18. června 2011 v 17:14 | Samira |  Sam píše
Bol hrozný, miestami nevydržateľný, stresujúci proste monštruózny...(To je slovo čo??) Asi všetci z vyššich ročníkov vedia o čom hovorím. Kvôli 1 z prírodopisu som sa denne učila 3 hodiny. To bol len jeden predmet. Do hromady som sa za tento týždeň učila viac ako za celý školský rok... Hrozné. Veľmi ma mrzí, že som nič nepridávala, ale nejako ma po tom učení už nebavilo ísť ani k PC. Som rada, že sa školský rok už o týždeň a niečo končí lebo toto by som asi nevydržala...
Dnes tu ešte pridám nejaké moje keci, možno tu dokopem nejaké logo pre náš Atletický Klub a návrh tričiek.
Ale skôr si budem asi kresliť. Že čo?? Takže bola som na dA-čku a teraz je tam new súťaž. Treba nakresliť nové monštrum do hry ehm.. toto je trápne.. ani neviem ako sa tá hra volá. Viem, že aj keby som niečo nakreslila tak nemám žiadnu šancu ani len mini picollo mikroskopickú pitiatúrnu (ďalšie moje slovo) šancu. Takže asi tak. Ale mám už nejaké návrhy na hrôôôzostrašné monštrá.

PS: týždenná snaha sa na prírodopis ukázala ako správna lebo budem mať 1 :D :D

Samira

Ďalší namáhavý deň za sebou...

12. června 2011 v 20:02 | Samira |  Sam píše
Dnes to bol teda deň. Tak pekne po poriadku aby ste mali prehľad.

Ráno vstávať o 4:00 a ísť na vlakovú stanicu. Odtiaľ vlakom do Košíc na preteky. No cesta by celkom ušla. To ranné vstávanie ale boj ozajstný zabiják. Rozmýšľala som, že nikam nepôjdem xD Veď doma najlepšie, ale dobre že som šla.
Okolo 7:00 sme boli v Košiciach. Z vlakovej stanice sme šli električkou k štadiónu. Vôbec nechápem načo sme sa tam tak skoro trepali... No dobre tak chápem, ale nechcem!! xD
Svoju prvú disciplínu t.j. 300 m som mala až o 12:00 tak som zatiaľ robila psychyckú podporu svojím kamoškám.
Odbehnúť tú 300-vku už bola hračka. Bola som tretia, čo znemená = ďalšia brondzová medaila do zbierky. Ešte zopár ich budem mať pôjdem ich dať asi do zberu xD.
A potom nasledovala cesta späť nechce sa mi to rozpisovať takže okolo 16:40 som už bola doma.

Fúha tak toto je v kocke môj deň. Dnes tu už určite nič nepribudne.

Samira

Nič nie je také ako sa zdá...

9. června 2011 v 19:58 | Samira |  Sam píše
Toto je môj prvý článok na Tému týždňa. Zvyčajne nepíšem nič k "týždňovkám" no táto téma ma zaujala.

Koľko krát ste si už v živote povedali ,,toto by som spravila inak" či ,,chcela by som to vrátiť späť", no pritom viete, že čas sa vrátiť späť nedá. Učiť sa na chybách druhých je lepšie ako na vlastných, no na vlastných si uvedomíme čo sme spravili zle...

Takže je vôbec dobré pomýšľať na niečo ako stroj času? Myslím, že keby aj niečo ako stroj času jestvovalo, aj tak by sa stalo to čo by sme chceli odvrátiť. Na minulosť by sme mali preto spomínať na niečo čo je už za nami a pripravovať sa na budúcnosť. Osud by to aj tak zariadil po svojom.



Koľkoráz som sama sebe zanadávala najmä po písomkach. Keď som si ich po oprave prečítala, prišla som na to koľko som toho mohla mať správne, len, nechať zaškrtnutú správnu odpoveď. Neponáhľať sa tak s rysovaním... vypočítať to lepšie. To sa myslím stáva viacerým z nás, no naozaj som to vtedy vedela? Keby som to vtedy spravila tak ako to myslím teraz naozaj by to niečo vyriešilo? Pravdupovediac myslím, že nie. Určite by som sa pomýlila na niečom inom a výsledok by bol rovnaký. Takto sa aspoň môžeme poučiť na vlastných drobných chybách.

Teda ak by sme zmenili minulosť, stratili by sme budúcnosť...

Samira

Photo by: photonerd16.deviantart.com